O tom, prečo sa bojíme iných detí na našich školách, sme diskutovali s ľuďmi v Optimistane Nadácie Orange na festivale Pohoda 2018. Diskusiu viedol Ondro Gallo z Nadácie pre deti Slovenska. Mirka Hapalová z MESA 10 hovorila o výskumoch vyvracajúcich mýty o inkluzívnom vzdelávaní; napríklad, že deti so znevýhodnením brzdia ostatné deti pri učení, že výsledky detí v špeciálnych školách a triedach (napríklad pre nadaných, pre deti s autizmom, so zmyslovým či telesným znevýhodnením,…), sú lepšie. Výskumy hovoria jasne – nebrzdia, naopak, a nie sú. Dokonca, inklúzia nás vyjde lacnejšie než segregované vzdelávanie. Vladimír Dočkal, erudovaný detský psychológ, vyvolal niekoľko potleskov, ale aj sa odvážne vrhol na vzdelávanie pedagógov a ocenil tých, ktorí napriek zatiaľ neinkluzívne nastavenému systému školstva učia inkluzívne a inovatívne. Viktor Križo, špeciálny pedagóg štátnej ZŠ, ktorá sa uberá cestou hľadania inklúzie, hovoril aj o deťoch, ktoré nemajú diagnózu a nárok na individuálny prístup – ale potrebujú ho. Teda o všetkých deťoch, pretože každé dieťa v niektorých oblastiach či obdobiach potrebuje individuálny prístup učiteľky, zvýšenú pozornosť, podporu či pomoc. Nakoniec, každé dieťa sa potrebuje učiť iným spôsobom. Lucia Rosáková z OZ InkluCiTy hovorila o tom, čo spôsobuje deťom, rodinám, ale aj školám a spoločnosti, segregovanie žiakov do nedobrovoľného domáceho vzdelávania kvôli ich inakosti. Publikum sa pýtalo aj tlieskalo, a aj keď na tak náročnú a širokú tému je hodina naozaj prikrátky čas, snáď sme lepšie porozumeli našim obavám z inkluzívneho vzdelávania aj rizikám, ktoré prináša vzdelávanie neinkluzívne – segregačné.