Ministerstvo školstva predložilo dôležitý dokument – Stratégia inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní – do medzirezortného pripomienkového konania; proces LP/2021/659. Inklukoalícia konštatuje, že predkladaný materiál nespĺňa parametre kvalitného strategického dokumentu.

Dokument neobsahuje takmer žiadne merateľné ciele, kritériá hodnotenia ani jasný časový harmonogram plnenia. Chýba rozčlenenie cieľov na strategické a špecifické krátkodobé (do troch rokov), strednodobé (5 rokov) a dlhodobé (do 10 rokov) s vymedzením zodpovedností zúčastnených strán. V textovo i obsahovo skromnej časti „Implementácia“ i „Monitorovanie“ sa len nejasne načrtáva, že akčné plány k napĺňaniu tejto Stratégie budú vydávané v pravidelných intervaloch každé 3 roky, čo zo zavádzania inkluzívneho vzdelávania robí nekonečný príbeh s nejasným a nemerateľným výsledkom.
Slovenská republika sa pritom zaviazala zaviesť inkluzívne vzdelávanie už pred 11 rokmi. 

Po narýchlo vydanom nultom akčnom pláne v r. 2020 sa očakávalo jeho priebežné plnenie a vzhľadom k veľkému meškaniu Stratégie sa očakával návrh aspoň prvého akčného plánu v roku 2021/2022 s návrhom opatrení, ktoré by špecifikovali prvé kroky implementácie. V Stratégii absentuje časť, ktorá hovorí o uplatňovaní práva na inkluzívne vzdelávanie ako o komplexnom a nadrezortnom záväzku aj so zavedením opatrení na monitorovanie zodpovednosti všetkých dotknutých ministerstiev vrátane mimovládnych organizácii.

Taktiež chýba implementácia Stratégie na každej úrovni v zmysle čl. V (Uplatňovanie práva na národnej úrovni) Všeobecného komentára č. 4 (2016) o práve na inkluzívne vzdelávanie. V dokumente nie sú zjednotené pojmy, používa sa prevažne špeciálnopedagogická terminológia, viaceré pojmy sú nejasne zadefinované, prípadne nie je ujasnený ich obsah a následne sa v Stratégii používajú nejednotne, napr. deti/žiaci/študenti; multidisciplinárny vs. transdisciplinárny prístup; zdravotné postihnutie/zdravotné znevýhodnenie/ŠVVP – obsah pojmu zdravotné postihnutie v platnom školskom zákone a v Dohovore nie je zhodný. Je dôležité, aby bol jazyk Stratégie jasne zrozumiteľný odbornej aj širokej verejnosti. Zrozumiteľnosti by napomohla aj jasnejšia štruktúra a jednotná filozofia Stratégie.

Napriek mnohým výzvam zo strany mimovládnych organizácii ministerstvu školstva (napr. TU, TU, TU, TU, TU, TU a TU), kritike MIRRI o nesplnených podmienkach (enabling conditions), Komisie pre štrukturálne fondy, vlády i Európskej komisie je táto stratégia výsledkom nezvládnutej participácie pri jej tvorbe. Proces prípravy Stratégie prebiehal ako nesúrodá séria online stretnutí s nejasným výberom aktérov, bez výstupov a zápisníc. Neboli zadefinované postupy a procesy, neboli zverejňované žiadne informácie z priebehu participácie, a to priebežne, ani sumárne.

Text Stratégie vložený do MPK nemá reálne prepojenie s „participatívnymi“ online stretnutiami, čo len dokazuje, že proces niekoľkých online stretnutí bol viac menej nezávislý od písania textu Stratégie a slúžil skôr ako „pro forma“ proces pre Európsku komisiu, ktorá trvala na kvalitnej participatívnej tvorbe tejto Stratégie. 

Ako jeden z veľmi vážnych problémov vnímame, že do tvorby neboli zámerne zapojení aktéri, ktorí sa téme na národnej úrovni dlhodobo venujú – Koalícia za spoločné vzdelávanie združujúca na Slovensku odborníkov, rodičov, učiteľov a organizácie pracujúce priamo v tejto téme. Táto sieť organizácií bola na základe poverenia bývalého vedenia ministerstva pri tvorbe Pozičného dokumentu, ktorý navrhoval v júni 2020 postup tvorby Stratégie, čo EK vtedy veľmi pozitívne prijala. Text Stratégie namiesto toho nakoniec tvorili prevažne vybraní akademici z dvoch katedier špeciálnej pedagogiky, bez širokého multidisciplinárneho zapojenia odborníkov i praktikov. Naznačuje to, že inkluzívna stratégia nie je prioritou a že v tejto téme chýbajú, resp. nie sú dostatočne zapojené odborné a personálne kapacity na jej prípravu, implementáciu a vyhodnocovanie.

V nasledujúcej časti predkladáme pripomienky, vznesené členmi Inklukoalície, v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

PRIPOMIENKY K STRATÉGII INKLUZÍVNEHO PRÍSTUPU VO VÝCHOVE A VZDELÁVANÍ

Medzirezortné pripomienkové konanie – proces č. LP/2021/659

---

Ustanovenie	Znenie navrhované v novele	Návrh úpravy	Zdôvodnenie	Typ
Str. 1, nadpis	Názov Stratégie STRATÉGIA INKLUZÍVNEHO PRÍSTUPU VO VÝCHOVE A VZDELÁVANÍ	STRATÉGIA INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA	Stratégia má vo svojom názve niesť jednoznačné pomenovanie zámeru. Zámer „inkluzívny prístup“ preto považujeme za nevhodne zvolený, lebo inkluzívne vzdelávanie nie je prístup. Navrhujeme jednoznačne pomenovať stratégiu tak, ako to používajú aj medzinárodné dokumenty a Komentár č. 4 o inkluzívnom vzdelávaní vydaný OSN (2016): „Stratégia inkluzívneho vzdelávania.“ Názov taktiež obsahuje veľmi nevhodné a kritizované oddeľovanie výchovy a vzdelávania, ktoré je  prežitkom slovenskej legislatívy, ale rozhodne to nebudí nádej, že Stratégia prinesie zmeny a zosúladí pojmy s celosvetovým trendom education.	Z
Str. 4, riadok 5	…v Slovenskej republike, ale aj v ranom poradenstve a celoživotnom vzdelávaní.	…v SR, v poradenskom systéme vrátane raného poradenstva a v celoživotnom vzdelávaní.	—	O
Str. 4, riadok 8	…proinkluzívny..	…inkluzívny… (opraviť v celom dokumente)	Systém má byť inkluzívny a nie proinkluzívny. Takýto pojem sa nepoužíva v strategickom dokumente.	O
Str. 4, riadok 11	… na najvyššiu možnú mieru.	Doplniť novú vetu: Inkluzívny prístup zároveň smeruje k podpore a rozvoju každého človeka (učiteľa, rodiča, pracovníka)  participujúceho na rozvoji dieťaťa, žiaka či študenta.	Inkluzívne vzdelávanie je zamerané na človeka, nie na dieťa. Dieťa je zároveň prirodzene v strede vtedy, keď sú podporené jeho vzťahové osoby, z ktorých čerpá zdroj k rastu. Takýto zásadný princíp nesmie chýbať vo vymedzení.	Z
Str. 4, riadok 17	Národný program rozvoja a výchovy	Zazdrojovať a doplniť o vysvetlenie	Nie je jasné, prečo sa Stratégia odvoláva na NPRV, hoci EK konštatovala spolu s expertami na okrúhlom stole v apríli 2021, že NPRV nemôže byť strešnou Stratégiou, lebo neobsahuje mnohé zásadné veci a témy, nespĺňa viaceré podmienky takéhoto strešného dokumentu.	Z
Str. 4, riadok 29	…Nultý akčný plán…	Žiadame vymenovať oblasti, alebo z nich tie, ktoré sa ako prioritné vyriešili v roku 2021 a doplniť zdrojový link na citovaný akčný plán.		Z
Str. 4, riadok 35	… inkluzívne školy…	…školy na ceste k inkluzívnemu vzdelávaniu… (dané zosúladiť v celom dokumente) Vynechať spojenie: ako prvú možnosť pre svoje deti.	Inkluzívne školy ako pojem je nešťastný, lebo také neexistujú. Rovnako tak nie je možné používať na školy na ceste k inklúzii ako možnosť voľby. Je to princíp výchovy a vzdelávania podľa aktuálne platného školského zákona, takže v tomto by ani nemala byť už voľba.	Z
Str. 4 posledný riadok	Koniec odseku	Upraviť a zosúladiť odsek s odôvodnením.	Nerovnosť nie je jediný problém, problémom je aj zvýšenie počtu detí s digitálnou závislosťou, nárast psychických porúch u detí a odkrytie slabých miest v komunikácii s deťmi …	Z
Str. 5, riadok 23	…Inklúzia sa týka všetkých v školskom prostredí…	…Inklúzia sa týka všetkých v spoločnosti… i všetkých účastníkov učiaceho sa spoločenstva, teda všetkých detí, žiakov, študentov, učiteľov, vychovávateľov, rodičov a ďalších aktérov výchovy a vzdelávania. V širšom kontexte však i všetkých súvisiacich politík, napr. politiky podpory mládeže, zamestnanosti a ďalších oblastí života slovenskej spoločnosti.	Inklúzia sa týka celej spoločnosti.  „Inkluzívna“ škola nemôže existovať v neinkluzívnom prostredí.	Z
Str. 5, riadok 32	… pričom spomedzi detí z MRK…	Zosúladiť s odôvodnením.	Žiadame nepoužívať zdôrazňovanie cez výber jednej rizikovej skupiny detí. Dochádza k významovému skresľovaniu a upriamovaniu pozornosti len na jednu vybranú skupinu detí zo všetkých detí v riziku.	Z
Str. 6, riadok 23	Pre funkčnú implementáciu…	Pre funkčnú implementáciu inkluzívnych princípov je potrebné zo strany MŠVVaŠ ako predkladateľa „Národnej stratégie inkluzívnej výchovy a vzdelávania“ vytvárať priaznivé predpoklady a komplexnú podporu zriaďovateľom škôl a školských zariadení, pričom súčasťou funkčnej implementácie je aj zavedenie nástrojov získavania a vyhodnocovania kontinuálnej spätnej väzby vrátane pravidelného vyhodnocovania indikátorov inkluzívneho vzdelávania zo strany celého učiaceho sa spoločenstva každej školy.	—	Z
Str. 6, riadok 24	… mať inkluzívne školy a všetci žiaci…	Celú uvedenú vetu vynechať.	Toto je opäť sporná veta. Môže sa ale preformulovať spôsobom, že zriaďovateľ  podporí školy v inkluzívnom prístupe, ale pojem inkluzívne školy by sme v tomto kontexte nepoužívali. A následne ešte aj  motivovať žiakov k navštevovaniu tejto školy je absurdné. To znie, akoby sme mali mať 10 typov škôl, akoby inklúzia bola nejaká alternatívna inovatívna metóda.	Z
Str. 6 riadok 25	Inkluzívne vzdelávanie má slúžiť…	Vetu vynechať.	Duplikácia.	Z
Str. 6 riadok 27	…hlavného vzdelávacieho prúdu…	Spojenie vynechať.	Inkluzívne majú byť všetky školy, nielen hlavný prúd. Tento pojem hlavný prúd opäť vnáša do tému rozdelenie.	Z
Str. 6 riadok 29	…detí, žiakov a študentov.   Inkluzívny vzdelávací systém…	…detí, žiakov a študentov, ale zároveň podporovala rozvoj každého človeka v nej. Nasledujúcu vetu navrhujeme vynechať.	Každý človek musí byť v inkluzívnom vzdelávaní cenený a podporovaný, nielen dieťa.   Vôbec by sme takéto spojenia nepoužívali, sú zmätočné a nejasné.	Z
Str. 7, kapitola 1.2	Zosúladenie textu	Zosúladenie textu	Ako jeden z vážnych problémov vnímame, že do tvorby neboli zapojení aktéri, ktorí sa téme na národnej úrovni dlhodobo venujú – Koalícia za spoločné vzdelávanie združujúca na Slovensku odborníkov, rodičov, učiteľov a organizácie pracujúce priamo v tejto téme. Koalícia za spoločné vzdelávanie kontinuálne upozorňovala na nevhodne zvolený postup tvorby tejto Stratégie. V tejto súvislosti nás prekvapuje použitie vybraných častí z „Pozičného dokumentu„, na ktorého tvorbe členovia Koalície aktívne spolupracovali a odporúčania v ňom uvedené, neboli zo strany MŠVVaŠ akceptované.	Z
Str. 7, kapitola 1.2	Neúplné informácie	Doplniť v súlade s odôvodnením	Žiadame jasne uviesť, kto tvoril riadiaci výbor, vymenovať odborníkov, ktorí sa na tvorbe Stratégie podieľali a tiež vymenovať odborné skupiny, ktoré boli do tvorby Stratégie zapojené.	Z
Str. 8	Najbližšie ciele inklúzie na roky 2021-2030	Úvodný text je nejasný, treba prerobiť.	Z tejto časti textu nie je vôbec jasné, prečo sa tu platy a atraktivita spomína, keďže žiadne ďalšie ciele a výstupy sa k tomu neviažu, chýbajú tam odborní zamestnanci.	Z
Str. 8	Najbližšie ciele inklúzie na roky 2021-2030	Navrhujeme zlúčiť cieľ destigmatizácia s cieľom inkluzívne vzdelávanie. Navrhované znenie samostatného cieľa Destigmatizácia je vágne, neurčité a príliš akademické.   V cieli Budovanie inkluzívnej kultúry treba vymedziť aj budúci spôsob tvorby politík (vrátane akčných plánov), vrátane zapojenia rodičov, mládežníckej politiky, spolupráce s MVO, miestnych komunít pri implementácii, realizácii a monitorovaní inkluzívnej politiky do praxe.		Z
Str. 9, kapitola 2.1	Definícia a analýza riešeného problému	„Inkluzívne vzdelávanie sa zameriava na plné a účinné zapojenie, prístupnosť, účasť a výsledky všetkých detí, žiakov a študentov, najmä tých, ktorí sú z rôznych dôvodov vylúčení alebo ohrození marginalizovaním. Inklúzia znamená aj prístup a postup k vysoko kvalitnému formálnemu a neformálnemu vzdelávaniu bez diskriminácie. Tento prístup zahŕňa poskytnutie podpory, vykonanie primeraných úprav a včasných zásahov v takej miere, aby všetky deti, žiaci a študenti dokázali naplniť svoj potenciál. Tento prístup zameraný na „celú osobu“ má za cieľ ukončiť segregáciu vo vzdelávaní zaistením inkluzívnej triednej výučby v prístupných vzdelávacích inštitúciách s primeranou podporou. Inkluzívny vzdelávací systém musí poskytnúť personalizované riešenie vzdelávania, t. j. prispôsobené individuálnym potrebám, a nie očakávať, že deti, žiaci a študenti do systému sami zapadnú. Inklúzia a kvalita sú recipročné: inkluzívny prístup môže významne prispieť ku kvalite vzdelávania.	Namiesto tohto textu navrhujeme použiť text zo Všeobecného komentára č. 4 (2016) o práve na inkluzívne vzdelávanie. Je jasnejšií, zrozumiteľnejšií, je súčasťou záväzného výkladu čl. 24 Dohovoru o právach osôb so zdravotným znevýhodnením.	Z
Str. 9, kapitola 2.2	Včasná diagnostika problémov dieťaťa…	Zosúladiť s odôvodnením.	Toto znenie predefinovať, tak aby reflektovalo realitu, nie to čo tu autori pomenovávajú ako úspešné. „Včasná diagnostika POTRIEB dieťaťa a následná efektívna intervencia by mohla v predškolskom období viesť k eliminácií prípadov odkladov školskej dochádzky, predchádzaniu neúspechu v školskom vzdelávaní a nútenému vylúčeniu do domáceho vzdelávania. Kde konštatujeme dokonca nárast v poskytovaní tzv. individuálneho vzdelávania.	Z
Str. 9. kapitola 2.2	Samotný koncept ŠVVP je zle zadefinovaný a napojený iba na diagnózu, nie na potreby detí	Samotný koncept ŠVVP aktuálne nedostatočne reflektuje komplexné bio-psycho-sociálne potreby detí a zotrváva v stereotype medicínskeho modelu pomenovávania limitov detí vychádzajúc z ich diagnózy.	…	Z
Str. 10 riadok 8	Na konci odseku doplniť novú vetu.	Individuálny vzdelávací program nie je v praxi vnímaný ako predĺžený nástroj podpory pri spoločnom vzdelávaní v škole podľa školského vzdelávacieho programu.	—	Z
Str. 10 riadok 15	…javí sa byť čiastočne v protiklade..	… je v úplnom protiklade…	Je celkom v protiklade, lebo inklúzia požaduje rešpektovanie možností dieťaťa a zároveň možnosť učiť sa spoločne a spolupracovať pri úlohách s celou triedou, pričom nejde o to aby podali rovnaké výkony, ale profitovali v rámci svojich daností.	Z
Str. 10 riadok 17	… špeciálnopedagogických…	Vynechať.	Špeciálnopedagogické potreby nie sú nikde zadefinované v legislatíve, takéto spojenie sa nepoužíva. Treba ho určite vynechať.	Z
Str. 10 riadok 26	…špeciálneho školstva…	Zosúladiť s odôvodnením.	Aj špeciálne školstvo môže byť inkluzívne. Každé dieťa  aj s rovnakou diagnózou môže byť celkom iné a potrebuje byť rešpektované a dostať podporu.	Z
Str. 10 riadok 26	V popredí stojí kooperácia učiteľov a špeciálnych pedagógov…školenie a preškolenie      učiteľov.	V popredí stojí spolupráca PZ a OZ sprevádzaná  ďalšími odborníkmi z prostredia mimo školy aj rezortu. Pre úspešnú implementáciu inkluzívneho vzdelávania je taktiež nevyhnutné aj adekvátne vzdelávanie, školenie a preškolenie PZ. Učiteľ a trieda sa musia stať prirodzeným centrom pozornosti podpory.	Kým špeciálni pedagógovia sú uvedení presne, odborní zamestnanci sú neadresne prihodení, čím sa budí dojem, že sú len akýmsi dodatkom v inkluzívnych školách. Ale oni sú základným predpokladom, že sa deťom bez ŠVVP tiež dostane odborná pomoc. Myslíme psychológov, liečebných pedagógov, sociálnych pedagógov. Prosíme upraviť.	Z
Str. 11 riadok 2	…realizáciou diagnostického procesu a ..	Text vynechať a nahradiť: „…už od raného veku..“	—	Z
Str. 11 riadok 3	…možnosťou, ako tento proces realizovať skôr…	Zosúladiť s odôvodnením.	Rok predprimárneho vzdelávanie je neskoro a málo na podporu oslabených funkcií, prevenciu porúch učenia či správania. Je potrebné rozvinúť systém včasnej intervencie…	Z
Str. 11 riadok 10	…prechádzali rovnakým kurikulom…	…dostávali rozmanitú podporu pri osvojovaní si kurikula bez ohľadu…	Pôvodné znenie neznie veľmi inkluzívne. Nie je cieľom, aby všetky deti prechádzali rovnakým kurikulom, ale aby si ho osvojovali diferencovane. Navrhujeme preformulovať.	Z
Str. 11 riadok 13	…kurikulárnych výsledkoch…	Doplniť pokračovanie: a intenzívne prepojený s kariérovým poradenstvom a rozvojom na školách.	—	Z
Str. 11 riadok 14	Spoločné vyučovanie v zmysle inklúzie… až po koniec odseku „podporných opatrení.“	Preformulovať alebo najlepšie celý odstavec vynechať.	Ktorú dimenziu heterogenity netreba brať na zreteľ? Špecifické vyučovacie predmety v takomto dokumente v úvode do kapitoly nemajú prečo byť. To je jedna z mnohých možností a ani nie zväčša tá najlepšia, nevidíme dôvod uvádzať práve túto.	Z
Str. 11 riadok 23	…modifikovaný vzdelávací program.	… individuálny vzdelávací program.	Nie je jasné, čo sa myslí pod novovytvoreným pojmom modifikovaný vzdelávací program. Nakoľko to nie je zadefinované, neodporúčame používať takéto spojenia. Na individualizáciu je vhodný nástroj práve IVP.	Z
Str. 11 riadok 26	Filozofia podporných opatrení musí vychádzať…	Vetu buď odstrániť alebo zmeniť podľa odôvodnenia. ne	Filozofia podporných opatrení nemá vychádzať  z druhu,  stavu a miery znevýhodnenia, ale z možností zlepšiť predpoklady dieťaťa učiť sa. Tak ako to je teraz zadefinované nie je ani posun, ani rešpekt k funkčnosti dieťaťa, ale iba tradičný diagnostický model.	Z
Str. 11 riadok 35	…napríklad posilnenie…	Uvedené príklady sú selektívne a poňaté prevažne z pohľadu špeciálnopedagogického. Navrhujeme buď príklady neuviesť alebo vyvážiť všetky oblasti. Taktiež príklady posilnenia predmetov nemusia byť vôbec inkluzívne. Silne cítiť opäť diagnostický model. Nové podporné služby taktiež vyvolávajú zmätok, dokonca ani nie sú jasné či známe.	Delenie je dosť pritiahnuté za vlasy – aj všeobecné opatrenia sú svojim spôsobom špecifické a musia byť cielené a to sa dá povedať o každom type… Domnievali sme sa, že sa pomenujú opatrenia na podporu inkluzívneho vzdelávania, nie také, aké sú bežné aj dnes.	Z
Str. 11 riadok 45	… neformálna edukácia…	Zosúladiť s odôvodnením.	Neformálna edukácia prebieha, aj keď na ňu nie je čas a je súčasťou každého vzdelávania. Zrejme prišlo k zámene so záujmovým vzdelávaním.	Z
Str. 12, riadok 7	…intaktnými…	Vynechať alebo nahradiť „ostatnými“…	Pojem intaktný rozhodne nie je terminus technicus inkluzívneho vzdelávania, ale skôr predstaviteľ segregačných modelov. V takomto dokumente by sa bez ďalšieho vysvetlenia takéto používanie nemalo nachádzať.	Z
Str. 12 kapitola 2.4	…a dostupné vzdelávanie…	Doplniť: …smerujúce k úspešnému uplatneniu sa v živote, sebarozvoju a dobrým vzťahom pre všetkých.	Tieto aspekty v texte opakovane chýbajú, takže ich tu dopĺňame.	Z
Str. 12 kapitola 2.5 ako celok	Opis cieľov v strategických oblastiach Strategický cieľ 1.	Nahradiť slovo „proinkluzívne“ slovom „inkluzívne“.	Základom stratégie má byť inkluzívna vízia školy – tá by mala byť prvým cieľom. Potom   by malo nasledovať vytvorenie podporných systémov (vzdelávanie, komunikácia zamestnancov,  spôsob identifikácie detí s problémami a systém podpory). Nerozumieme pojmu proinkluzívne kurikulum a ani predstave, že kurikulum bude fungovať, ak sa nezrealizuje to, čo sme vyššie uviedli. „Proinkluzívne kurikulum“ v sebe nesie nedostatočnú zrozumiteľnosť o aké kurikulá obsahovo vlastne pôjde. Inkluzívne, alebo „akože“ inkluzívne?	Z
Str. 13, kapitola 2.5 strategický cieľ 1 – spôsob plnenia	Zabezpečiť dostatočné…	Doplniť za tri bodky: materiálno-technické vybavenie vrátane edukačných prostriedkov (učebníc, učebných pomôcok, kompenzačných pomôcok, špecifických učebných materiálov v prístupných formátoch, komunikačných pomôcok a pomocných a informačných technológii) a metodickej podpory, ktoré…	—	Z
Str. 13, strategický cieľ 3	Doplniť za prvú vetu.	Ponúknuť implementáciu skupinovej reflexie a spätnej väzby do vzdelávania, rozvoj sebareflexie žiaka v procese rozvoja. Postupne presúvať miesto kontroly z učiteľa na žiaka, z externej motivácie na internú, zo známkovania na sebahodnotenie.	—	Z
Str. 13, strategický cieľ 3	Podpora pedagogických pracovníkov… v rámci…	Za slovom „v rámci“ doplniť: pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania.	—	Z
Str. 13, strategický cieľ 4	Doplniť prvú vetu.	Zvýšiť personálne kapacity vo vzdelávacom systéme  a zabezpečiť ich financovanie.	—	Z
Str. 13, strategický cieľ 4	V právnych predpisoch.. upresniť…	Doplniť za upresniť: „kompetencie“ namiesto „pôsobenie“.	—	Z
Str. 13, strategický cieľ 4	…vytváranie podporných tímov…   Záver odseku doplniť.	…vytváranie školských podporných tímov…   … prostredníctvom vytvárania relevantných vzdelávacích príležitostí.	—	Z
Str. 14 – doplniť nový cieľ	Vložiť nový strategický cieľ 5.	STRATEGICKÝ CIEĽ 5 Vytvorenie inkluzívnej kultúry a riadenia školy Vytvoriť mechanizmy autoevaluácie celej školy, všetkých aktérov vzdelávania – rodičia, žiaci, študenti, zamestnanci, vedúci zamestnanci a následne systém evaluácia aj smerom k zriaďovateľovi, orgánom štátnej správy, priamo riadeným organizáciám a ministerstvu. Systémovo zvyšovať otvorenosť, transparentnosť a demokratické procesy v riadení a kultúre školy a školského zariadenia od orgánov školskej správy až na úroveň triedy. Presadiť podľa programového vyhlásenia vlády SR transparentné výberové konania, verejné vypočutia a ich zverejnenie na webovom sídle pre kandidátov na riaditeľov škôl a školských zariadení ako predpoklad inkluzívnej politiky. Zaviesť legislatívne zmeny demokratického fungovania a rozhodovania školskej samosprávy, väčšej participácie a zapojení rodičov, zamestnancov a študentov na správe a smerovaní školy. Podpora psychohygieny a duševného zdravia zamestnancov škôl a školských zariadení, zvyšovanie atraktivity ich povolania, spoločenského postavenia. Systémové zvyšovanie financovania atraktivity zamestnancov škôl a školských zariadení.	Tento doplnený cieľ nadväzuje na princípy Inklúzie v kapitole 1.1. Bez zmeny kultúry ako prvohýbateľskej sily sa inkluzívne vzdelávanie nikdy neetabluje.	Z
Str. 14 – doplniť nový cieľ	Vložiť nový strategický cieľ 6.	STRATEGICKÝ CIEĽ 6 Inkluzívne vzdelávanie ako komplexný a nadrezortný záväzok. Zabezpečiť, aby sa ku komplexnému a nadrezortnému záväzku inkluzívneho vzdelávania hlásili všetky ministerstvá a orgány verejnej správy na všetkých úrovniach. Zaviesť komplexné normy kvality pre inkluzívne vzdelávanie a monitorovacie mechanizmy na sledovanie pokroku v realizácii na všetkých úrovniach. Rozvíjať monitorovacie rámce so štrukturálnymi a procesnými ukazovateľmi výsledkov a špecifickými referenčnými hodnotami a cieľmi pre každý ukazovateľ. Zabezpečiť implementáciu a podporu inkluzívneho vzdelávania potrebnými investíciami.	Tento doplnený cieľ nadväzuje na princípy Inklúzie v kapitole 1.1. Nadrezortnosť sa tu roky deklaruje, ale zatiaľ iba formálne a pritom je kľúčom k jedným dverám pre rodiča a komplexnej podpore dieťaťa.	Z
Str. 14 – doplniť nový cieľ	Vložiť nový strategický cieľ 7.	STRATEGICKÝ CIEĽ 7 Zaviesť komplexný a koordinovaný legislatívny rámec inkluzívneho vzdelávania s jasným a primeraným časovým rámcom na jeho uplatňovanie. Prijať nový školský zákon a súvisiace právne predpisy, ktoré budú tvoriť komplexný a koordinovaný legislatívny rámec inkluzívneho vzdelávania a ktoré budú v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná.	Legislatívny rámec vrátane nového školského zákona, redefinície výchovy a vzdelávania a zlúčenie týchto  pojmov do holistického prístupu tvorí základ inkluzívnej praxe v každej vyspelej krajine.	Z
Str. 14 – doplniť nový cieľ	Vložiť nový strategický cieľ 8.	STRATEGICKÝ CIEĽ 8 Vytvárať podmienky na poskytovanie podpory kariérového vývinu  pre úspešnosť  uplatnenia sa v živote a vo svete práce všetkých žiakov. Uplatňovanie obsahových a výkonových štandardov v oblasti kariérovej výchovy a kariérového poradenstva na všetkých typoch škôl a vo všetkých ročníkoch. Rozširovanie kurikul o integrovanú súčasť kariérovej výchovy vo všetkých vzdelávacích predmetoch a zvyšovanie informovanosti a skúseností so svetom práce plošne pre všetkých žiakov v školskej aj mimoškolskej činnosti. Vytvorenie podmienok pre individuálne a skupinové kariérové poradenstvo pre všetkých žiakov v rámci vytvorenia systému podporných opatrení v inkluzívnom vzdelávaní.	Vzhľadom na konečný cieľ vzdelávania – príprava žiakov pre život a svet práce, považujeme za potrebné doplniť aj strategický cieľ dosiahnutia úspešnosti žiakov vo svojom živote, ktorého významnou súčasťou je aj uplatnenie sa vo svete práce.	Z
Kapitola 3 ako celok	Prioritná oblasť č. 2	Zosúladiť s odôvodnením.	Opakovane upozorňujeme na absenciu medzirezortnej spolupráce pri tvorbe strategických cieľov pre poradenský systém. Absencia koordinovanej medzirezortnej spolupráce prináša kumulujúce sa množstvo nezrovnalostí  tom, ako Slovenská republika zabezpečí efektívne formy poskytovania dostupnej, , podpory včas  deťom a ich rodinám, ktoré to potrebujú.	Z
Kapitola 3.1 definícia	Riadok 5: …široko ako pedagogické, špec.-pedagogické…	Zosúladiť s odôvodnením.	Toto je len čiastkové vymedzenie, ešte sú aj ďalšie profesie. Takže navrhujeme buď všetko vymenovať, alebo vôbec nemenovať alebo spomenúť len multidisciplinárne vymedzenie.	Z
Kapitola 3.2	…alternatívnych spôsobov…	Zosúladiť s odôvodnením.	Takéto spôsoby nie sú jasné a budia už v tomto spojení obavy, o čo ide. Používanie nejasných formulácii, ktoré nemajú oporu v jazyku inkluzívneho vzdelávania vyvolávajú bez ďalšieho vysvetlenia skôr obavy.	Z
Kapitola 3.2	… vysokoškolského vzdelávania…	Doplniť: dlhodobej podpory kariérového vývinu a odbornej prípravy…	Nielen odbornej prípravy na výkon povolania, ale ide o dlhodobú podporu kariérového vývinu všetkých žiakov pre ich úspešné uplatnenie sa v živote.	Z
Kapitola 3.2	Na koniec celej kapitoly za slová jednotlivcov.	Doplniť: …a zabezpečenie vnútrorezortnej a medzirezortnej spolupráce medzi poradenským systémom a materskými školami a poradenským systémom a poskytovateľmi  služieb včasnej intervencie.		Z
Kapitola 3.4	Na koniec kapitoly za slová školských zariadení:	Doplniť: …namiesto diagnostickej posilňovať viac intervenčnú a terénnu prácu. Zároveň potrebujeme, aby systém podpory bol subsidiárny, čiže zameraný tak, aby sa podpora dostávala čo najbližšie k dieťaťu tým že sa podporia jeho vzťahové osoby (rodičov, učiteľov).	—	Z
Kapitola 3.7 názov cieľa 1	Posilňovať inkluzívne vzdelávanie…	Posilňovať inkluzívne vzdelávanie  prostredníctvom systému poradenstva a prevencie v zmysle podpory ľudských práv a humanizácie pri rešpektovaní rozmanitostí vo vzdelávaní	Poradenský proces je jednorazový akt jednotlivého poradenstva, nejde o celkovú podporu v rámci systému.	Z
Kapitola 3.7  prvý cieľ	Celý obsah cieľu prepísať.	Vymedziť kompetencie školských podporných tímov, pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v rámci poradenstva v inkluzívnom vzdelávaní, zosúladenie v rámci jednotlivých zákonov a príprava vzdelávacích programov na základe vymedzených kompetencií podporných tímov a pracovnej činnosti PZ a OZ. Zaviesť legislatívne zmeny v profesijnom rozvoji pedagogických a odborných zamestnancov za účelom ich kontinuálneho vzdelávania v oblasti poradenstva (intervencie, terapie, prevencie, stimulovania vývinu detí, žiakov a diagnostikovania). Poskytovať účelovo viazaný finančný príspevok na ďalšie vzdelávanie odborných zamestnancov pre účely rozvoja vymedzených kompetencií podporných tímov a jednotlivých PZ a OZ ako napr. skvalitnenie terapie, prevencie, intervencie,  kariérového rozvoja, diagnostiky.	Nestačia legislatívne zmeny, je potrebné budovať kapacity pre poskytovanie kvalitného kontinuálneho vzdelávania PZ a OZ k relevantným kompetenciám pre inklúziu a MDP; aj finančný príspevok bude zbytočný, ak nebude existovať kvalitné vzdelávanie vybrané dve oblasti (diagnostiky, stimulovanie vývinu) nepokrývajú rozsah vzdelávacích potrieb profesijného rozvoja smerovaného k podpore inkluzívneho vzdelávania Nie je jasné, čo je zámerom zavádzania rozširujúceho štúdia. Predsa pedagogický asistent nie je osobný asistent a ani nemá napomáhať segregácii a špecializácii, ale práci s celou triedou. Je to ďalšia byrokratizácia a záťaž pre asistentov, naopak, potrebujeme tak ako v ČR znížiť pedagogické minimum z 200 na 80 hodín. Nerozumieme čo sa myslí „jednotlivé cieľové skupiny“ v inkluzívnom vzdelávaní? definované oblasti – diagnostika a terapia – nie sú postačujúce pre účely stratégie	Z
Kapitola 3.7  tretí cieľ	Posledná veta: Zvýšiť dostupnosť..	Poslednú vetu navrhujem nahradiť nasledovnou vetou: Zabezpečiť a legislatívne ukotviť nárokovateľnosť a finančnú, geografickú a časovú dostupnosť odbornej starostlivosti poskytovanej centrami poradenstva a prevencie.		Z
Kapitola 4.1	Celá kapitola	Doplniť podľa komentára.	Desegregácia sa netýka len detí, žiakov a študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj iných skupín napr. detí, žiakov a študentov so zdravotným znevýhodnením, čo sa nepriamo uvádza aj v tejto časti 4.1 v definovaní segregácie vo výchove a vzdelávaní avšak v ďalších častiach tejto prioritnej oblasti a strategických cieľoch je riešená už len desegregácia detí, študentov a žiakov z MRK. Tiež je potrebné k medzinárodným záväzkom a dokumentom doplniť Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a Všeobecný komentár č. 4 (2016) o práve na inkluzívne vzdelávanie. Podľa Všeobecného komentára č. 4 o práve na inkluzívne vzdelávanie  segregácia nastáva, keď sa žiaci a študenti so zdravotným postihnutím vzdelávajú v zariadeniach, ktoré sú oddelene navrhnuté v reakcii na ich postihnutie, resp. rôzne postihnutia a majú im slúžiť, avšak izolovane od študentov bez zdravotného postihnutia.	Z
Kapitola 4.4 druhý cieľ	… inkluzívny tím…	… školský podporný tím…	Pojem inkluzívny tím sa nepoužíva. Iba v projekte MPC, kde má nie úplne správne zakotvenie v terminológii a chápaní tohto pojmu v zahraničí.	Z
Kapitola 4.4 druhý cieľ	Za vetu Riešenie problému segregácie… doplniť dve nové odrážky, podciele:	Doplniť novú vetu: Riešenie problému segregácie detí/žiakov/študentov so zdravotným znevýhodnením s cieľom ukončiť ich segregáciu zaistením triednej výučby v dostupných vzdelávacích inštitúciách. Zabezpečiť im primeranú podporu vrátane zabezpečenia plynulého prechodu z jedného stupňa vzdelávania na druhý na rovnakom základe s ostatnými. Prijať cielené opatrenia a flexibilné formáty odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť inkluzívne a prístupné programy odborného vzdelávania a prípravy aj pre študentov so zdravotným znevýhodnením v súlade s požiadavkou európskej Stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030		Z
Kapitola 6.5 prvý cieľ	Zaviesť nadstavbové štúdium…	Vetu vynechať a nahradiť novými 3 podcieľmi: Vypracovať analýzu vzdelávacích potrieb PZ a OZ. Identifikovať oblasti a témy vzdelávania zohľadňujúce princípy multidisciplinárnej spolupráce a filozofiu inklúzie v praxi. Nastaviť procesy monitorovania kvality vzdelávaní z hľadiska ich využiteľnosti a dlhodobého prínosu.	Zrušiť ďalšiu záťaž na pedagogických asistentov, naopak, znížiť počet hodín pedagogického minima z 200 na 80 ako v ČR a do tohto vzdelávania implementovať ako princíp inkluzívne vzdelávanie. Ani tomu nie je potrebné zvlášť venovať obsah, lebo ak sa budú učiť to, čo sa majú, bude to inkluzívne. Naopak, potrebujeme sa výrazne viac zamerať na kvalitu postgraduálneho vzdelávania a jeho dobré nastavenie.	Z
Kapitola 6.5 druhý cieľ	Implementovať obsah inkluzívnej…	Opraviť: Implementovať obsah inkluzívneho vzdelávania do prípravy…	Inkluzívna pedagogika je vedecká disciplína odvodená od princípov inkluzívneho vzdelávania akceptovaného vo vyspelých krajinách sveta. V takomto kontexte sa ale nepoužíva, naopak OECD a UNESCO používajú ako viac   relevantné spojenie inkluzívne vzdelávanie.	Z
Kapitola 7.6	Cieľ 5	Prepracovať.	Tu je napojenie na stratégiu celoživotného učenia, kde je jedným z opatrení posilnenie občianskeho vzdelávania aj prostredníctvom tretieho sektoru. Tento cieľ je veľmi vágny, nemerateľný a veľmi neúmerný tomu, akú váhu by mal mať.	Z
Kapitola Implementácia a Monitorovanie	Celé až dva odseky	Toto treba celé prerobiť a výrazne rozšíriť.	Takto formulovaná implementácia a monitorovanie nebudí žiadnu záruku kvality, skôr naopak. Vyzerá to, akoby išlo o okrajovú záležitosť, hoci pri úspešnosti stratégií vo svete je implementácia a monitorovanie kľúčový proces. Toto treba celé prerobiť a doplniť.	Z
Zoznam bibliografických odkazov	Na konci doplniť.	V celom dokumente vypadol Index Inklúzie, nové články k tejto  problematike v našom slovenskom poli, chýbajú tu už vytvorené veci v rámci VUDPaPu k MDP a ŠPT. Zároveň v dokumente nie je citovaný Pozičný dokument, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto dokumentu a z ktorého sú prevzaté celé časti: https://www.inklukoalicia.sk/wp-content/uploads/2021/11/Pozicny-dokument-pre-Strategiu-inkluzivneho-vzdelavania.pdf	—	Z

---