Čo je inkluzívne vzdelávanie?

Inkluzívne vzdelávanie je spoločné vzdelávanie detí s rozmanitým potenciálom na zabezpečenie rovnosti ich šancí. Každá škola má byť otvorená všetkým deťom v lokalite a pripravená na to, aby im umožnila naplniť ich základné právo na kvalitné vzdelanie. Inkluzívne prostredie je prirodzené a vytvára príležitosti pre účasť na dianí pre každého jednotlivca. Odlišnosť a rozmanitosť je príležitosť prospešná celku. Inkluzívne vzdelávanie podporuje dynamický systém vzdelávacích a odborných služieb, ktorý flexibilne reaguje na potreby dieťaťa, rodiny a učiteľa. Je to proces, nie stav.

KĽÚČOVÉ TEMATICKÉ PRIORITNÉ OBLASTI A CIELE

Komplexná podpora (spolupráca, identifikácia potrieb a vhodných intervencií, terapia) sa ponúka čo najbližšie k dieťaťu, jeho rodine a učiteľovi na 3 úrovniach: na úrovni dieťaťa, rodiny a učiteľa, na úrovni triedy ako spoločenstva a na úrovni školy, školského obvodu a širšej komunity.

  • ·
    Prechádza sa od diagnostiky (od pochopenia problému) k identifikácii potrieb[1] každého jednotlivca: dieťaťa, učiteľa, rodiča, triedy, školy, komunity.

    ·
    Ochrana práv detí/rodín/učiteľa v školách a školských zariadeniach, naplnenie ich potreby úcty a rešpektu, prináležitosti a vytváranie príležitostí na učenie a učenie sa. To zahŕňa aj identifikovanie a odstraňovanie prekážok, ktoré zmysluplnému a efektívnemu učeniu a učeniu sa bránia.

    ·
    Učiteľ je nositeľom zmeny prístupu, kľúčovou vzťahovou osobou pre žiaka a jeho rozvoj. Pri svojej práci dostáva aktívnu podporu zo strany interdisciplinárneho tímu odborníkov.

    ·
    Učiace sa spoločenstvo – vytvára prostredie, ktoré podnecuje vzájomné učenie sa a vytvára podmienky pre osobnostný rast a prípravu na život. Dieťa, ktoré sa učenia z akéhokoľvek dôvodu nemôže plnohodnotne zúčastňovať, je identifikované a dostáva účinnú pomoc. Prevencia a terapia sa integruje do výchovného pôsobenia školy (facilitácia, reflexia, podpora komunikácie emócii a potrieb, sebavyjadrenia a pod.)

    ·
    Subsidiarita a decentralizácia podpory na rôznych úrovniach – čo je možné, aby urobilo dieťa, robí dieťa, čo je možné, aby podporil učiteľ, podporí učiteľ, k čomu je bližšie odborník v škole, tomu odborník napomáha, čo môže manažovať riaditeľ, realizuje riaditeľ a pod. Podpora je výsledkom tímovej spolupráce. V duchu princípov slobody a zodpovednosti sa kompetencie približujú čo najbližšie
    k zainteresovaným a nekumulujú sa vyššie, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Právomoci sú decentralizované na tie úrovne, kde je ich výkon
    z hľadiska zmysluplného a efektívneho učenia a učenia sa najefektívnejší.


    [1]
    Pod pojmom potreba – môžeme chápať poňatie A. Maslowa (potreba byť prijatý a rozvoj B-potrieb: being needs – sebaaktualizačné potreby rastu a bytia sám sebou v chápaní C. Rogersa). Pojem špeciálna potreba je mierne zavádzajúci. Potreby sú univerzálne. Špeciálne môžu byť napr. prostriedky, opatrenia. Vychádza sa teda z pochopenia situácie dieťaťa v jeho prostredí (rodina, trieda, učiteľ ) a jeho ťažkostí.

  • ———–

3 KROKY NA CESTE K INKLUZÍVNEMU VZDELÁVANIU:

  1. vytváraním inkluzívnej kultúry
    • nové vyjadrovanie (lebo slová vytvárajú realitu), prestať diferencovať deti na základe zdravotného problému/postihnutia, zmena v komunikácii školy a rodiny – v popredí nemá byť otázka týkajúca sa predpokladov dieťaťa pre dochádzku do bežnej školy, ale pedagogický, organizačný a kultúrny potenciál školy.
  2. etablovanie inkluzívnych štruktúr 
    • vytvorenie inkluzívneho prostredia (dobré vzťahy, podporná komunikácia personálu školy, hodnoty a vízia školy, intenzívne a tímových formy pomoci, otváranie sa rodičom a komunite)
  3. vytvorenie inkluzívnych modelov vzdelávania
    • ktoré sú orientované na osobné kompetencie pre budúcnosť (vedieť, robiť, byť, žiť spolu)
    • vyučovanie, ktoré nevyčleňuje, neoddeľuje (treba sa vyhnúť vytváraniu špeciálnych skupín, oddelenému vyučovaniu)
    • ponúkať individuálnu podporu, ktorá sleduje individuálne vývinové (nie učebné ciele) podporuje potenciály, posilňuje.