Inkluzívne vzdelávanie

  1. Domov
  2. Vzdelávanie
  3. Inkluzívne vzdelávanie
Vzdelávanie

Inkluzívne vzdelávanie je spoločné vzdelávanie detí s rozmanitým potenciálom na zabezpečenie rovnosti ich šancí. Každá škola má byť otvorená všetkým deťom v lokalite a pripravená na to, aby im umožnila naplniť ich základné právo na kvalitné vzdelanie. Inkluzívne prostredie je prirodzené a vytvára príležitosti pre účasť na dianí pre každého jednotlivca. Odlišnosť a rozmanitosť je príležitosť prospešná celku. Inkluzívne vzdelávanie podporuje dynamický systém vzdelávacích a odborných služieb, ktorý flexibilne reaguje na potreby dieťaťa, rodiny a učiteľa. Je to proces, nie stav.

KĽÚČOVÉ TEMATICKÉ PRIORITNÉ OBLASTI A CIELE

Komplexná podpora (spolupráca, identifikácia potrieb a vhodných intervencií, terapia) sa ponúka čo najbližšie k dieťaťu, jeho rodine a učiteľovi na 3 úrovniach: na úrovni dieťaťa, rodiny a učiteľa, na úrovni triedy ako spoločenstva a na úrovni školy, školského obvodu a širšej komunity.

  • Prechádza sa od diagnostiky (od pochopenia problému) k identifikácii potrieb[1] každého jednotlivca: dieťaťa, učiteľa, rodiča, triedy, školy, komunity.·
    Ochrana práv detí/rodín/učiteľa v školách a školských zariadeniach, naplnenie ich potreby úcty a rešpektu, prináležitosti a vytváranie príležitostí na učenie a učenie sa. To zahŕňa aj identifikovanie a odstraňovanie prekážok, ktoré zmysluplnému a efektívnemu učeniu a učeniu sa bránia.·
    Učiteľ je nositeľom zmeny prístupu, kľúčovou vzťahovou osobou pre žiaka a jeho rozvoj. Pri svojej práci dostáva aktívnu podporu zo strany interdisciplinárneho tímu odborníkov.·
    Učiace sa spoločenstvo – vytvára prostredie, ktoré podnecuje vzájomné učenie sa a vytvára podmienky pre osobnostný rast a prípravu na život. Dieťa, ktoré sa učenia z akéhokoľvek dôvodu nemôže plnohodnotne zúčastňovať, je identifikované a dostáva účinnú pomoc. Prevencia a terapia sa integruje do výchovného pôsobenia školy (facilitácia, reflexia, podpora komunikácie emócii a potrieb, sebavyjadrenia a pod.)·
    Subsidiarita a decentralizácia podpory na rôznych úrovniach – čo je možné, aby urobilo dieťa, robí dieťa, čo je možné, aby podporil učiteľ, podporí učiteľ, k čomu je bližšie odborník v škole, tomu odborník napomáha, čo môže manažovať riaditeľ, realizuje riaditeľ a pod. Podpora je výsledkom tímovej spolupráce. V duchu princípov slobody a zodpovednosti sa kompetencie približujú čo najbližšie
    k zainteresovaným a nekumulujú sa vyššie, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Právomoci sú decentralizované na tie úrovne, kde je ich výkon
    z hľadiska zmysluplného a efektívneho učenia a učenia sa najefektívnejší.[1]
    Pod pojmom potreba – môžeme chápať poňatie A. Maslowa (potreba byť prijatý a rozvoj B-potrieb: being needs – sebaaktualizačné potreby rastu a bytia sám sebou v chápaní C. Rogersa). Pojem špeciálna potreba je mierne zavádzajúci. Potreby sú univerzálne. Špeciálne môžu byť napr. prostriedky, opatrenia. Vychádza sa teda z pochopenia situácie dieťaťa v jeho prostredí (rodina, trieda, učiteľ ) a jeho ťažkostí.

SLOVNÍČEK – Čo je školský podporný tím, inkluzívny alebo odborný tím?

Všetky tri pojmy smerujú k spoločnému pojmu tím – skupina ľudí so spoločným cieľom komplexnej podpory. 

Pojem „odborný tím“ je pomerne zaužívaným označením skupiny odborných zamestnancov v školách a v školských zariadeniach. Toto označenie však má svoju nevýhodu v tom, že vyčleňuje školského psychológa, špeciálneho, sociálneho či liečebného pedagóga spolu so školským logopédom zo skupiny ostatných zamestnancov, predovšetkým učiteľov, akoby jedni boli odborníci a druhí nie. Pri hľadaní podpory rozvoja potenciálu človeka v školskom prostredí je každý iba na ceste, nikto nemá sám o sebe všetky odpovede. Stáročia vedené boje medzi jednotlivými vedeckými odbormi a rezortami v domnelej snahe ukázať, kto je viac, neprinieslo veľké výsledky. Všetci sú odborníci, ale každý potrebuje aj toho druhého. Aj preto tento pojem je menej vhodný v inkluzívnom koncepte. 

Pojem „inkluzívny tím“ je trochu nejasný. Index inklúzie spomína „tím pre plánovanie“, ktorý je zložený z rozličných častí školy, rodičov i samosprávy v snahe nastavovať postupné kroky zavádzania inkluzívneho vzdelávania. Je to strategický tím, ktorý plánuje a vyhodnocuje. V našom školskom systéme nemajú takéto tímy tradíciu a v istom zmysle vyžadujú najprv vôbec vyvolanie potreby na takéto spoločné plánovanie a hľadanie posunu školy na rôznych úrovniach. Pojem inkluzívny tím je akoby trochu zavádzajúci, lebo budú dojem, že nejaká skupina ľudí je zodpovedná za inklúziu, podobne ako je to napr. s vedením školy alebo metodické združenie učiteľov I.stupňa. Význam takéhoto pojmu je trochu sporný a nejasný. Ak by sme chceli používať toto slovné spojenie, možno ho využiť na akékoľvek dočasné zoskupenie rôznych ľudí, profesií v školskom prostredí so zameraním na podporu, riešenie nejakého problému či výzvy, napr. inkluzívny tím okolo konkrétnej rizikovej triedy, inkluzívny tím na riešenie šikanovania v konkrétnej triede, inkluzívny tím na podporu vzťahov v zborovni, či demokratizáciu a pod. 

Pojem „školský podporný tím“ pravdepodobne najlepšie vystihuje tú skupinu pracovníkov školy, ktorých úloha je na plný úväzok sa zameriavať na rozličné špecifické nepedagogické činnosti – terapiu, intervenciu, reedukáciu, prevenciu, supervíziu, podporu učiteľa ako vzťahovej osoby a i. Tento tím, ktorí tvoria prevažne osobitní pracovníci ako školský špeciálny pedagóg, školský psychológ, sociálny alebo liečebný pedagóg či školský logopéd. Títo pracovníci v aktuálnych podmienkach ak vytvárajú tímovú prácu a majú inkluzívne zameranie vytvárajú podporný tím v úzkej súčinnosti s pedagógmi a vedením školy. Dopĺňajú mozaiku komplexného systému rozvoja kvality výchovy a vzdelávania v školskom prostredí. Význam školského podporného tímu je tým väčší, čím menej je viditeľný a čím viac napomáha fungovaniu prirodzených vzťahov a interakcií učiteľ, trieda, rodičia. V postupnej práci sa význam a úloha tohto tímu mení od liečebných a reedukačných činností na preventívne a rozvojové, od jednotlivca k skupine, od špecifických na všeobecné a prirodzené činnosti. 

  • ———–

3 KROKY NA CESTE K INKLUZÍVNEMU VZDELÁVANIU (inšpirované Indexom inklúzie, 2002):

  1. vytváraním inkluzívnej kultúry
    • nové vyjadrovanie (lebo slová vytvárajú realitu), prestať diferencovať deti na základe zdravotného problému/postihnutia, zmena v komunikácii školy a rodiny – v popredí nemá byť otázka týkajúca sa predpokladov dieťaťa pre dochádzku do bežnej školy, ale pedagogický, organizačný a kultúrny potenciál školy.
  2. etablovanie inkluzívnych štruktúr 
    • vytvorenie inkluzívneho prostredia (dobré vzťahy, podporná komunikácia personálu školy, hodnoty a vízia školy, intenzívne a tímových formy pomoci, otváranie sa rodičom a komunite)
  3. vytvorenie inkluzívnych modelov vzdelávania
    • ktoré sú orientované na osobné kompetencie pre budúcnosť (vedieť, robiť, byť, žiť spolu)
    • vyučovanie, ktoré nevyčleňuje, neoddeľuje (treba sa vyhnúť vytváraniu špeciálnych skupín, oddelenému vyučovaniu)
    • ponúkať individuálnu podporu, ktorá sleduje individuálne vývinové (nie učebné ciele) podporuje potenciály, posilňuje.

Dôležité dokumenty:

  1. Freedom to learn (C. Rogers and H. Freiberg, 1969)
  2. Svetová deklarácia Vzdelávanie pre všetkých (Thajsko, 1990) 
  3. Prehlásenie zo Salamanky (UNESCO, Salamanka, 1994) – prijaté na Svetovej konferencii o vzdelávaní osôb so špeciálnymi vzdelávacimi potrebami podpísané 92 vládami sveta. 
  4. Index inklúzie – najnovšie slovenské vydanie (4. edition, 2019),
Menu