Pripomienky k návrhu novely zákona č. 245/2008 Z. z.

Medzirezortné pripomienkové konanie – proces č. LP/2020/562

Koalícia za spoločné vzdelávanie oceňuje snahu MŠVVaŠ SR zaviesť do školského systému prvky inkluzívneho vzdelávania, ku ktorému sa SR v r. 2010 zaviazala prijatím Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Napriek tomu považuje predkladaný návrh novely školského zákona za výrazne nedostatočný a neplniaci záväzky Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie a vyspelých krajín sveta v rámci OECD. Sme znepokojení, že návrh novely nereflektuje zhodu právneho predpisu s uvedeným Dohovorom.

Pokiaľ ide o správu o účasti verejnosti, ministerstvo školstva deklaruje iba informovanie verejnosti v rámci medzirezortného pripomienkového konania. To rozhodne nie je naplnením participatívnej tvorby politiky, ktorá je typická pre európsky legislatívny systém a tiež je to v rozpore s čl. 10 a prílohou 4 Legislatívnych pravidiel vlády SR. Čerpanie štrukturálnych fondov i nové programové vyhlásenie vlády SR 2020-2024 predpokladá participatívne, transparentné a demokratické postupy ako samozrejmosť. Návrh novely zákona nevychádza z analýzy potrieb účastníkov výchovy a vzdelávania, neprešiel diskusiou s odborníkmi. Obsahuje pritom aj závažné systémové zmeny, ktoré nemožno zaviesť bez širšej diskusie, napríklad práve v otázke inkluzívneho vzdelávania (konkrétny príklad: ukončovanie základnej školy externým testovaním).

Dôvodová správa MŠVVaŠ SR k návrhu novely školského zákona poskytuje veľmi slabé zdôvodnenie zamýšľaných zmien, vo viacerých bodoch je rozporuplná a často bez akýchkoľvek odborných argumentov a podloženia analytickými dátami.

Ustanovenie Znenie navrhované v novele Návrh úpravy Zdôvodnenie
§ 2 pís. f) výchovou činnosť smerujúca k získaniu alebo zdokonaleniu postojov a vlastností fyzickej osoby Ponechať pôvodnú formuláciu Pôvodné znenie nie je ideálne, ale lepšie než nový návrh. „Postoje a vlastnosti“ sú nedostatočné, má sa jednať o celistvý rozvoj osobnosti.
§ 2 pís. g) vzdelávaním organizovaný proces cieľavedomého sprostredkovania a aktívneho utvárania a osvojovania si schopností, zručností a vedomostí, utvárania hodnôt, záujmov a postojov Ponechať pôvodnú formuláciu. Návrh nie je výstižný; nezahŕňa dostatočne komplexne rozsah a účel vzdelávania. Pri vymedzení je žiaduce oprieť sa o existujúce definície v odbornej literatúre a na základe participatívnej diskusie z nich vybrať najvhodnejšiu, resp. ich kombináciu.
§ 2 pís. p) dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné a ekonomické podmienky alebo kultúrne a jazykové odlišnosti dlhodobo znevýhodňuje dieťa alebo žiaka vo výchovno-vzdelávacom procese Pôvodné vymedzenie má stigmatizujúci charakter: konštatuje, že dieťa alebo žiak nemá v dôsledku sociálneho prostredia dostatočne rozvinuté mentálne, vôľové či emocionálne vlastnosti. Navrhujeme preto znenie, ktoré znevýhodnenie dieťaťa alebo žiaka definuje nestigmatizujúco a zároveň zahŕňa aj odlišné kultúrne zázemie a nedostatočné ovládanie vyučovacieho jazyka, ktoré je jednou z príčin zlyhávania časti týchto detí a žiakov vo vzdelávaní.
§ 2 pís. s) školskou integráciou výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach škôl a školských zariadení určených pre deti alebo žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb školskou integráciou výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi v triedach škôl a školských zariadení Školy a školské zariadenia určené pre „deti a žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb“ v inkluzívnom vzdelávacom systéme nemajú miesto! Každá škola vzdeláva aj žiakov so ŠVVP.
§ 2 pís. af) inkluzívnym vzdelávaním riadený proces, ktorý vytvára prostredie na výchovu a vzdelávanie, pre rešpektovanie rozmanitosti, schopnosti a rôznorodé výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka Inkluzívnym vzdelávaním spoločné vzdelávanie a výchova všetkých detí alebo žiakov alebo poslucháčov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania realizované na základe rovnosti príležitostí a bez diskriminácie, rešpektujúce ich rozmanité výchovno-vzdelávacie potreby a individuálne osobitosti V novele navrhované vymedzenie vôbec nevystihuje podstatu inkluzívneho vzdelávania. Inkluzívne vzdelávanie nie je „proces, ktorý vytvára prostredie“, ale proces výchovy a vzdelávania v takomto prostredí. Predkladaný návrh úpravy vychádza z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
§ 16 ods. 3 pís. b) nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním externého testovania žiakov… Nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu so vzdelávacími štandardmi zodpovedajúcimi nižšiemu strednému stupňu vzdelania na ktoromkoľvek type školy alebo úspešným absolvovaním externého testovania podľa § 155 ods. 9. Dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie, na ktorom sa uvádza úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca. Podmieňovať získanie nižšieho stredného vzdelania úspešným absolvovaním externého testovania je neakceptovateľné, pretože  vo svojom dôsledku vedie k vyčleneniu a stigmatizácii. Spochybňuje sa autorita školy a úsudok jej pedagogických zamestnancov, ak sa má ich hodnotenie nahradiť výsledkom jednorazového testu. Príslušný stupeň vzdelania má získať žiak, ktorý splnil príslušné vzdelávacie štandardy, a to posudzuje škola, ktorú navštevoval (vrátane ŠZŠ). V medzinárodnej odbornej literatúre o inkluzívnom vzdelávaní panuje  konsenzus, že zvyšovanie významu externého celoplošného testovania vo vzdelávacích výsledkoch žiakov je vo svojich dôsledkoch veľmi protiinkluzívny postup. Priame vylúčenie nahrádza nepriamym, takže je menej očividné, no o to viac to podkopáva podstatu inklúzie. Externé testovanie je akceptovateľné iba ako alternatíva pre žiakov, ktorí počas povinného vzdelávania tento stupeň vzdelania nedosiahli.
§ 22 ods. 2 Žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16 rokov veku, riaditeľ školy umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 17. rok jeho veku. Žiakovi siedmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16 rokov veku, riaditeľ školy umožní ukončiť základnú školu a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku. Niektorí žiaci so ŠVVP, nielen ťažko zdravotne postihnutí, majú predpoklad ukončiť nižšie stredné vzdelávanie, potrebujú na to však viac času. Týka sa to najmä žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Je žiaduce týmto žiakom nižšie stredné vzdelanie poskytnúť štandardným spôsobom, nakoľko využitie § 30 ods. 4 je pre väčšinu z nich nereálne.
§ 22 ods. 3 Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku. Žiakovi so zdravotným postihnutím môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku. Podľa čl. 24 ods. 2 pís. a) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím nesmú byť deti so zdravotným postihnutím na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené z bezplatného a povinného základného vzdelávania alebo zo stredoškolského vzdelávania. Netýka sa to iba tých s ťažkým zdravotným postihnutím! Aplikácia hranice 16, príp. 17 rokov by viaceré deti so zdravotným postihnutím so vzdelávania predčasne vylúčila.
§ 28a ods. 3 Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy rozhodne o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, môže na základe žiadosti zákonného zástupcu  a písomného odporúčania zariadenie výchovného poradenstva a prevencie a písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast pokračovať v plnení povinného predškolského vzdelávania a) v materskej škole, b) v prípravnom ročníku základnej školy. Nie pre všetky deti, ktoré nedosiahnu školskú pripravenosť, musí byť vhodné opakovanie predškolského ročníka MŠ. Pre mnoho detí so zdravotným znevýhodnením by bolo vhodnejšie začať získavať potrebné spôsobilosti na pôde školy. Rozhodnúť o tom však musí rodič, nie riaditeľ MŠ.
§ 29 ods. 4 Základná škola má spravidla deväť ročníkov. Člení sa na prvý stupeň a druhý stupeň. Prvý stupeň základnej školy tvorí spravidla prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí spravidla piaty až deviaty ročník. Stupne sa môžu členiť na vzdelávacie cykly podľa školského vzdelávacieho programu. Doplniť vetu: V základnej škole možno zriadiť prípravný ročník pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Považujeme za nevyhnutné zachovať prípravné ročníky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením z dôvodu sťaženej adaptácie týchto žiakov na výchovno-vzdelávací proces. So zachovaním prípravných ročníkov počíta aj Nultý akčný plán Stratégie inkluzívneho prístupu MŠVaV SR (https://www.minedu.sk/data/att/17994.pdf). V inkluzívnom školskom systéme má byť takýto typ starostlivosti prístupný v každej (nielen špeciálnej) škole.
§ 62 Pridať ustanovenia (odseky): () O zaradení žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do triedy strednej školy rozhodne riaditeľ na základe odporúčania školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu. () V strednej škole pôsobí aj asistent učiteľa a odborní zamestnanci. Celý oddiel Stredné školy neobsahuje ustanovenia upravujúce vzdelávanie žiakov so ŠVVP. Inkluzívny vzdelávací systém musí podporovať a primerane upravovať aj stredoškolské vzdelávanie týchto žiakov.
§ 62 ods. 1, 3, 6, 8 Predpoklady prijatia na vzdelanie V odsekoch 1, 3, 6 a 8 vypustiť slová „úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej školy“. Do vzdelávacích programov stredných škôl  sa prijíma uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie a splnil podmienky prijímacieho konania. Žiak, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie iným spôsobom než ukončením posledného ročníka ZŠ, nesmie byť diskriminovaný.
§ 62 ods. 4 Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a neukončil vzdelávací program základnej školy. Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a nezískal nižšie stredné vzdelanie. Treba zosúladiť so zámerom umožniť štúdium na SOŠ aj žiakom s ľahkým mentálnym postihnutím (preto sa novelizuje aj § 16 ods. 3 pís. b) a § 42 ods. 4).
§ 97 ods. 3 Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až desať ročníkov. Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až jedenásť ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka. So zachovaním prípravných ročníkov počíta aj Nultý akčný plán Stratégie inkluzívneho prístupu MŠVaV SR (https://www.minedu.sk/data/att/17994.pdf). Považujeme ho za nevyhnutné z dôvodu sťaženej adaptácie žiakov so zdravotným znevýhodnením na výchovno-vzdelávací proces. Prípravné ročníky zabezpečia týmto žiakom odbornú pomoc pri nadobúdaní zručností potrebných pre školskú dochádzku lepšie než materská škola.
§ 132 ods. 1 Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie poskytuje komplexnú psychologickú, špeciálno-pedagogickú, diagnostickú, výchovnú, poradenskú a preventívnu starostlivosť deťom okrem detí so zdravotným postihnutím najmä v oblasti optimalizácie ich osobnostného, vzdelávacieho a profesijného vývinu, starostlivosti o rozvoj nadania, eliminovania porúch psychického vývinu a porúch správania. Zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom poskytuje poradenské služby Vypustiť slová „okrem detí so zdravotným postihnutím“. Existencia zariadení určených iba pre deti bez zdravotného postihnutia je v inkluzívnom školskom systéme neprípustná. CPPPaP (rovnako ako bežné školy) musia byť otvorené všetkým deťom. Plánovaná transformácia poradenského systému s nimi počíta ako s bázou pre vznik budúcich univerzálnych centier prevencie, poradenstva a intervencie. To neznamená, že nebudú existovať aj špecializované poradenské zariadenia.  
§ 146 ods. 10 Ak je dieťa cudzinca v predmete slovenský jazyk a literatúra hodnotené klasifikačným stupňom nedostatočný, externého testovania sa so súhlasom riaditeľa školy nemusí zúčastniť Pre dieťa cudzinca vytvára škola individuálny vzdelávací program, v ktorom  zohľadňuje nedostatočnú znalosť vyučovacieho jazyka. V individuálnom vzdelávacom programe sa prispôsobujú vyučovacie postupy a hodnotenie výsledkov vzdelávania aktuálnym jazykovým znalostiam žiaka. Pre dieťa cudzinca, ktoré dostatočne neovláda vyučovací jazyk, treba vytvoriť podmienky, v ktorých si jazyk postupne osvojí. To čiastočne rieši ods. 3 § 146, nerieši však vzdelávanie žiaka v čase, kým nemá vyučovací jazyk osvojený dostatočne. Preto sa navrhuje postup podľa individuálneho vzdelávacieho programu – na základe úpravy § 2 pís. p) možno takéhoto žiaka pokladať za žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia. Hodnotenie detí cudzincov, ktoré neovládajú slovenský jazyk, klasifikačným stupňom nedostatočný vedie k stigmatizácii a vylúčeniu, čo nemožno akceptovať.
§ 155 ods. 5 Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci základných škôl príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Žiaci podľa § 97 ods. 5 písm. a) sa externého testovania môžu zúčastniť, žiaci podľa § 97 ods. 5 písm. b) a c) sa externého testovania nezúčastňujú. Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci základných škôl príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Žiaci vzdelávaní podľa vzdelávacieho programu uvedeného v § 94 ods. 2 písm. a) sa externého testovania môžu zúčastniť. Z ľudskoprávneho hľadiska nie je vhodné apriórne určovať kategóriu žiakov, ktorí sa externého testovania nezúčastňujú. Formulácia „môžu zúčastniť“ nevyčleňuje žiakov s mentálnym postihnutím spomedzi ostatných zákazom účasti, ale dáva im možnosť výberu.
§ 161j ods. 1 Do nultého ročníka a prípravného ročníka zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020 možno zaradiť deti najneskôr do 15. júna 2021 na školský rok 2021/2022. Do nultého ročníka zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020 možno zaradiť deti najneskôr do 15. júna 2021 na školský rok 2021/2022. Vypustenie slov „a prípravného ročníka“ súvisí s navrhovanou úpravou § 97 ods. 3 (zachovanie prípravných ročníkov).
§ 161 ods. 2 Žiak, ktorý bol zaradený do nultého ročníka a prípravného ročníka podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020, nultý ročník a prípravný ročník dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020. Žiak, ktorý bol zaradený do nultého ročníka podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020, nultý ročník a prípravný ročník dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020. Vypustenie slov „a prípravného ročníka“ súvisí s navrhovanou úpravou § 97 ods. 3 (zachovanie prípravných ročníkov).

Pripomienky k návrhu novely zákona č. 596/2003 Z. z.

Medzirezortné pripomienkové konanie – proces č. LP/2020/562

Z novelizáciou školského zákona súvisí aj novelizácia zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Aby bolo zabezpečené dodržiavanie princípov inkluzívneho vzdelávania, pokladáme za potrebné doplniť do navrhovaného znenia novely zákaz diskriminácie pri tvorbe školských obvodov.

Ustanovenie Znenie navrhované v novele Návrh úpravy Zdôvodnenie
§ 8 ods. 1 Obec určí svojím všeobecne záväzným nariadením školský obvod základnej školy zriadenej obcou. Školský obvod základnej školy tvorí územie obce alebo jej časť. Ak je obec zriaďovateľom viacerých základných škôl, obec svojím všeobecne záväzným nariadením určí školské obvody pre jednotlivé základné školy. Obec pri určení školského obvodu základnej školy zohľadní najmä a) kapacitu školských budov vo vlastníctve obce alebo v jej prenájme, v ktorých sa uskutočňuje vzdelávanie, a kapacitu iných budov vo vlastníctve obce alebo v jej prenájme, ktoré sú svojím funkčným usporiadaním vhodné na vzdelávanie, b) dostupnosť a možnosti dopravnej obslužnosti územia obce, pre ktoré obec má určiť školský obvod, c) primeranú vzdialenosť dochádzky žiaka do školy, ktorá neohrozí plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, d) záujem obyvateľov obce s trvalým bydliskom v obci o vzdelávanie v štátnom jazyku a v jazyku národnostných menšín na území obce. V ods. 1 doplniť písmeno d), ktoré znie: d) zákaz segregácie podľa osobitného predpisu,1 Doterajšie písmeno d) sa označí ako e). ——– 1 § 3 písm. d) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasná prax ukazuje zneužívanie školských obvodov na vylučovanie skupiny detí z marginalizovaných rómskych komunít zo spoločného vzdelávania. Táto segregácia je neprípustná z hľadiska ľudských práv i medzinárodných záväzkov SR a viedla k prebiehajúcemu infringmentu zo strany Európskej komisie, ktorá situáciu na Slovensku dôsledne monitoruje. MŠVVaŠ  SR sa zaviazalo legislatívne posilniť zákaz segregácie v školstve. Zavedenie zákazu segregácie pri tvorbe školských obvodov ministerstvo zahrnulo aj do Nultého akčného plánu Stratégie inkluzívneho prístupu (https://www.minedu.sk/data/att/17994.pdf).  
§ 8a Spádová materská škola Obec určí všeobecne záväzným nariadením spádovú materskú školu v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, pre deti s trvalým pobytom v obci, v ktorej plnia povinné predprimárne vzdelávanie. Ak je obec zriaďovateľom viacerých materských škôl, všeobecne záväzným nariadením určí spádové materské školy pre jednotlivé časti obce. Ak obec nemá zriadenú materskú školu, uzavrie písomnú dohodu s inou obcou o spádovej materskej škole. Spádová materská škola 1. Obec určí všeobecne záväzným nariadením spádovú materskú školu v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, v ktorej plnia povinné predprimárne vzdelávanie deti s trvalým pobytom v obci. Ak je obec zriaďovateľom viacerých materských škôl, všeobecne záväzným nariadením určí spádové materské školy pre jednotlivé časti obce. Pri určovaní spádových materských škôl obec zohľadní najmä a) kapacitu školských budov vo vlastníctve obce alebo v jej prenájme, v ktorých sa uskutočňuje vzdelávanie, a kapacitu iných budov vo vlastníctve obce alebo v jej prenájme, ktoré sú svojím funkčným usporiadaním vhodné na vzdelávanie, b) dostupnosť a možnosti dopravnej obslužnosti územia obce, v ktorom je zriadená spádová materská škola, c) primeranú vzdialenosť dochádzky dieťaťa do školy, ktorá neohrozí plnenie povinného predškolského vzdelávania, d) zákaz segregácie podľa osobitného predpisu,1 e) záujem obyvateľov obce s trvalým bydliskom v obci o predškolské vzdelávanie v štátnom jazyku a v jazyku národnostných menšín na území obce. 2. Ak obec nemá zriadenú materskú školu, uzavrie písomnú dohodu o spádovej materskej škole s inou obcou. Ak je v obci ohrozené plnenie povinného predškolského vzdelávania, pretože obec nemá zriadenú materskú školu alebo neuzavrela dohodu o spádovej materskej škole s inou obcou, určí spádovú materskú školu pre deti s trvalým pobytom v obci, ktoré majú plniť povinnú predškolskú dochádzku, okresný úrad v sídle kraja, pričom zohľadní skutočnosti podľa ods. 1. ——– 1 § 3 písm. d) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákaz segregácie musí platiť aj pri predškolskom vzdelávaní, preto navrhujeme ustanovenie o spádovej materskej škole rozšíriť.
Sloboda učiť sa od C. Rogersa
Začleníme späť do života naozaj všetky deti?