V Bratislave, 1.apríla 2019
Koalícia za spoločné vzdelávanie (ďalej len Inklukoalícia), ktorá spája pedagogických a odborných zamestnancov, rodičov, akademikov, expertov, analytikov a mimovládne organizácie v podpore všetkých detí k rovnakému prístupu ku vzdelávaniu, privítala Správu o Slovensku 2019 predloženú Európskou komisiou dňa 27.2.2019. Radi by sme prispeli ku komplexnosti problematiky vzdelávania všetkých detí na Slovensku; preto si dovoľujeme predostrieť svoje podnety a pripomienky k dvom častiam tejto správy:
Sociálne začlenenie a zmierňovanie chudoby
V tejto časti správa neuvádza stav sociálneho začlenenia a zmierňovania chudoby všetkých identifikovaných rizikových znevýhodnených skupín obyvateľstva na Slovensku. Bolo by vhodné dožiadať si zo strany SR ucelenú analytickú správu týkajúcu sa napríklad aj detí a rodín so zdravotným znevýhodnením. V časti správy, kde sa sleduje oblasť deinštitucionalizácie detí v detských domovoch a úroveň náhradnej starostlivosti, správa iba konštatuje, že napríklad „prevencia umiestňovania detí so zdravotným postihnutím do ústavnej starostlivosti na dlhšiu dobu si bude vyžadovať špecializované nadväzujúce investície„. Žiadalo by sa doplniť dôvody, ktoré k umiestňovaniu detí so zdravotným znevýhodnením do ústavnej starostlivosti vedú. Sme si istí, že pri rezignácii rodiča dieťaťa so zdravotným znevýhodnením na rodičovské práva zohráva úlohu aj chýbajúca komplexná, a teda aj nadrezortná podpora rodinám detí so zdravotným znevýhodnením. Dáta Asociácie poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie hovoria, že v roku 2017 využilo sociálnu službu včasnej intervencie v rámci celého Slovenska len 561 rodín s deťmi so zdravotným znevýhodnením, čo tvorí iba 3,7 % z celkového počtu detí, ktoré by na službu mali mať nárok. Včasná intervencia je v podobe ranej starostlivosti poskytovaná aj niektorými Centrami špeciálno-pedagogického poradenstva, avšak v roku 2017 bola dostupnosť služby len na úrovni 11 % z cieľovej skupiny detí zo zdravotným znevýhodnením vo veku 0 – 3 roky.[1] Problematické sa javí aj vysoké percento rodín detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré nemajú prístup k základným kompenzáciám zdravotného znevýhodnenia dieťaťa (dostupnosť a bezplatnosť terapeutických služieb), k špecializovanej zdravotníckej starostlivosti o tieto deti a k ďalším funkčným sociálnym službám, ktoré sú v iných krajinách EÚ bežným štandardom (ako napríklad odľahčovacia služba, opatrovateľská služba). Ich nedostupnosť je nielen dôvodom, ktorý vedie ku kolapsu celej rodiny dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, ale v niektorých prípadoch až k rezignácií na ich rodičovské práva. Čo sa týka detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, tie prakticky nemajú príležitosť zapojiť sa do akéhokoľvek programu podpory v ranom veku.
Na absenciu hore uvedených služieb viacerých rezortov a absenciu ich medzirezortnej koordinácie nadväzuje i porušovanie práv detí so zdravotným znevýhodnením na prístup ku vzdelaniu, keďže možnosť umiestniť dieťa do bežnej materskej školy je natoľko sťažená, že predškolská príprava týchto detí v podstate absentuje. Podiel detí so zdravotným znevýhodnením v materských školách (MŠ) je v súčasnosti len na úrovni 1,35 % z celkovej populácie detí v MŠ[2], zatiaľ čo v základných školách tvoria 11,07 % žiakov. Nízka miera zapojenia detí so zdravotným znevýhodnením do predškolského vzdelávania je dôsledkom viacerých bariér, ktorým deti a ich rodiny v prístupe ku vzdelávaniu čelia. Až 45 % detí so zdravotným znevýhodnením je vzdelávaných oddelene od svojich rovesníkov v špeciálnych triedach a špeciálnych školách[3], pričom stovky detí sú zo vzdelávania vylučované úplne[4], nakoľko školy v dôsledku nedostatočnej systémovej podpory štátu nie sú schopné vytvoriť ani základné podmienky na ich vzdelávanie (napríklad zabezpečiť prítomnosť asistentov učiteľa). Pri nútenom vylučovaní zo vzdelávania dochádza počas trvania povinnej školskej dochádzky k segregácií dieťaťa od rovesníkov. Sekundárne dochádza k segregácií ďalšieho člena rodiny – zvyčajne matky dieťaťa, ktorá ostáva doma. To zapríčiňuje postupnú stratu jej pracovných návykov, vďaka čomu stráca rovnaké príležitosti na trhu práce, niekedy je pre ňu prístup na trh práce nemožný. To vedie k trvalému výpadku príjmu rodiny, k chudobe a často aj k rozpadu rodiny dieťaťa so zdravotným znevýhodnením.
Vzdelávanie a kvalifikácie
Sme si vedomí toho, že situácia detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je na Slovensku alarmujúca a správa to dobre vystihuje. Pri hodnotení stavu inkluzívneho vzdelávania však podľa nášho názoru nie je možné zamerať sa len na jednu skupinu detí. Koalícia chápe koncept inkluzívneho vzdelávania v kontexte podpory a sprevádzania všetkých detí na základe ich aktuálnych individuálnych potrieb, ako aj potrieb všetkých účastníkov vzdelávania (rodín, učiteľov a pod.). Preto by sme radi upozornili na to, že na Slovensku sú čo sa týka kvality a dostupnosti vzdelávania ohrozené i ďalšie skupiny detí: deti so zdravotným znevýhodnením, nadané deti, ale aj každé jedno dieťa, ktoré sa z akýchkoľvek príčin ocitne v riziku. Poukazujú na to výsledky PISA, kde v oblasti wellbeing sme pod priemerom krajín OECD, rovnako tak máme veľmi nízke hodnoty soft skills, kritického myslenia a matematickej i prírodovednej gramotnosti. Netýka sa to iba detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a z málo rozvinutých regiónov, v najslabších (rizikových) skupinách sa nachádza temer štvrtina žiakov z bežnej populácie. Môžeme iba konštatovať, že v podmienkach súčasného systému slovenského školstva nedostávajú kvalitnú podporu na rozvoj svojho potenciálu žiadne deti.
Taktiež si dovoľujeme upozorniť, že prijatie nového Národného programu reforiem v oblasti vzdelávania a výchovy nie je zárukou realizácie potrebných zmien, nakoľko tento program ako celok nemá krytie v štátnom rozpočte a nereflektuje ani reálnu politickú vôľu zvyšovať percento HDP venované kvalite vzdelávania. Vychádzajúc z našich doterajších skúseností s rokovaniami s predstaviteľmi rezortu školstva a ďalšími politickými elitami, ako i z neúspechov predchádzajúcich reformných snáh si dovoľujeme upozorniť na riziko len formálneho deklarovania snahy o systémovú zmenu. Ako príklad môže slúžiť aktuálne predkladaný zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý neprináša žiadnu inováciu, chýba v ňom posilnenie demokratizačných princípov na školách, neobsahuje garanciu kvality ďalšieho vzdelávania. Rovnako tak vnímame aj nedostatočnú schopnosť rezortu školstva predkladať kvalitné národné alebo dopytovo orientované projekty z fondov EÚ zamerané napríklad na kvalitné vzdelávanie pre učiteľov a odborných pracovníkov v oblasti inkluzívneho vzdelávania, či dostupnosť kvalitných služieb. V kontexte zabezpečenia rovnakého prístupu všetkých detí ku kvalitnému vzdelávaniu si dovoľujeme upozorniť na nasledovné bariéry a problémy vzdelávacieho systému na Slovensku:
- Akútny nedostatok odborných zamestnancov (psychológ, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, terénni pracovníci a ďalší) v materských, základných a stredných školách, nereflektovanie potreby budovania odborných tímov na školách so zabezpečením priamo v štátnom rozpočte a nie cez štrukturálne fondy.
- Nedostatočný systém prípravy a postgraduálneho vzdelávania pedagogických i odborných zamestnancov v oblasti podpory inkluzívneho vzdelávania a nových metód a foriem práce s deťmi zameraných na komplexnú podporu ich rozvoja. Na tento účel nie sme dlhodobo schopní efektívne a účinne využívať na to určené prostriedky zo štrukturálnych fondov.
- Nedostatočná snaha Ministerstva školstva komunikovať so všetkými zainteresovanými o fungovaní školských poradenských zariadení, rezignácia na efektívnu podporu poradenského systému.
- Nevymožiteľnosť základných ústavných práv detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, prejavujúca sa najmä nedostatočným vyčlenením finančných prostriedkov na skupinu pracovných pozícií asistent učiteľa, pedagogický asistent či pomocný vychovávateľ, takže ich počet v školách predstavuje cca 40 % reálnej potreby.
- Oslobodenie detí so zdravotným znevýhodnením od dochádzania do školy je nezriedka nútenou voľbou aj z dôvodu, že im systém bežných ani špeciálnych škôl nevie zabezpečiť primerané materiálno-technické podmienky, personálne zdroje a potrebné podporné služby. Za posledných sedem rokov o tretinu vzrástol počet detí, ktoré sú vzdelávaní doma pre ich zdravotné znevýhodnenie.
Ako zástupcovia Koalície za spoločné vzdelávanie (Inklukoalície) si týmto dovoľujeme dať hore uvedené fakty do pozornosti Európskej komisie a zároveň ju poprosiť o ich zváženie pri príprave Správ o Slovensku pre nasledujúce roky. Výsledky v oblasti vzdelávania sa totiž naprieč Slovenskom výrazne zhoršujú a vysvetľovanie tohto faktu len regionálnymi a sociálno-ekonomickými rozdielmi vnímame ako nedostatočné. Podľa nášho názoru je preto najdôležitejšie, aby boli Slovensku ukladané také záväzky, programy a politiky, ktoré budú inkluzívnu podporu všetkých detí, rodín a škôl nielen deklarovať, ale zabezpečia aj jej skutočnú realizáciu v duchu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý je súčasťou právneho poriadku SR od roku 2010. Zároveň by sme radi uviedli, že budeme vždy pripravení poskytnúť Komisii akúkoľvek potrebnú pomoc a súčinnosť pri vypracovávaní analýz kvality vzdelávania a podpory inklúzie v Slovenskej republike.
[1] FRIČOVÁ, M., MATEJ, V., TICHÁ, E. Správa o stave včasnej intervencie na Slovensku. Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie, 2018.
[2]CVTI SR. Štatistická ročenka 2018/2019. Dostupné na: http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia.html?page_id=9580
[3]CVTI SR. Štatistická ročenka 2018/2019. Dostupné na: http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia.html?page_id=9580
[4] Na základe údajov CVTI SR, poskytnutých na žiadosť Inklukoalície, v školskom roku 2018/2019 sa 768 detí vzdelávalo formou individuálneho vzdelávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.