Štát pripravuje plán, ako vo vzdelávaní podporiť všetkých žiakov podľa ich potrieb. Robí však všetko naopak, myslí si psychológ Viktor Križo.

Inkluzívne vzdelávanie, ako na to postupne prichádzame v celej spoločnosti, je predovšetkým cesta. Cesta k humánnejšej škole, kde je rešpektovaný každý človek, nielen dieťa. Koniec koncov, dieťa je šťastné vtedy, ak žije v bezpečnom prostredí spokojných dospelých.

Dnes sme však neraz svedkami opaku – násilia, radikalizmu a dešpektu v jadre našich škôl.

Sme svedkami systému strachu, často slepej poslušnosti. Systému pravidiel postavených nad človeka, mocenských bojov či známkovania postavenom na hodnotení odmenami a trestami. Radosť z učenia je neraz len pozlátko, škola hrou je historické heslo bez napojenia na život škôl.

Našťastie, sú aj veľmi citlivé a vnímavé školy. Pokiaľ ale bude čo i len jediné dieťa a jediná škola prežívať v mocenskom a nátlakovom prostredí, kde panujú zlé medziľudské vzťahy, nebude naše školstvo inkluzívne.

Plné znenie na: Stratégia inkluzívneho vzdelávania? Sme svedkami Potemkinovej dediny – Romano fórum (romanoforum.sk)