Stratégia inkluzívneho vzdelávania? Sme svedkami Potemkinovej dediny

Štát pripravuje plán, ako vo vzdelávaní podporiť všetkých žiakov podľa ich potrieb. Robí však všetko naopak, myslí si psychológ Viktor Križo.

Inkluzívne vzdelávanie, ako na to postupne prichádzame v celej spoločnosti, je predovšetkým cesta. Cesta k humánnejšej škole, kde je rešpektovaný každý človek, nielen dieťa. Koniec koncov, dieťa je šťastné vtedy, ak žije v bezpečnom prostredí spokojných dospelých.

Dnes sme však neraz svedkami opaku – násilia, radikalizmu a dešpektu v jadre našich škôl.

Sme svedkami systému strachu, často slepej poslušnosti. Systému pravidiel postavených nad človeka, mocenských bojov či známkovania postavenom na hodnotení odmenami a trestami. Radosť z učenia je neraz len pozlátko, škola hrou je historické heslo bez napojenia na život škôl.

Našťastie, sú aj veľmi citlivé a vnímavé školy. Pokiaľ ale bude čo i len jediné dieťa a jediná škola prežívať v mocenskom a nátlakovom prostredí, kde panujú zlé medziľudské vzťahy, nebude naše školstvo inkluzívne.

Plné znenie na: Stratégia inkluzívneho vzdelávania? Sme svedkami Potemkinovej dediny – Romano fórum (romanoforum.sk)

Otvorený list vláde k zavedeniu funkčnej participácie a zapojeniu občianskej spoločnosti pri prijímaní zmien